Number of the records: 1
Napätie spisovný jazyk - hovorený jazyk v onymii
Title Napätie spisovný jazyk - hovorený jazyk v onymii Par.title The tension between standard and spoken language in onymy Author info Jaromír Krško Author Krško Jaromír 1967- (100%) UMBFF12 - Katedra slovenského jazyka a komunikácie
Source document Spisovné jazyky západných a východných Slovanov v synchrónii a diachrónii: otázky teórie : zborník vedeckých príspevkov. S. 29-38. - Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019 / Liashuk Viktoria 1963- ; Čižmárová Mária ; Rudenko Elena Nikolajevna Note V obsahu je názov článku: Napätie medzi spisovným a hovoreným jazykom v onymii. - KRŠKO, Jaromír. Napätie spisovný jazyk - hovorený jazyk v onymii. In Slovanské spisovné jazyky v synchrónii a diachrónii: západoslovanský a východoslovanský kontext : zborník abstraktov vedeckých príspevkov. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019. ISBN 978-80-557-1542-1. ISBN (online) 978-80-557-1541-4, s. 18-19. Keywords spisovný jazyk - literary language hovorový jazyk onymia národný jazyk - national language toponomastika - toponymia - toponýmia - toponymy Form. Descr. príspevky v zborníku - proceedings papers Language Slovak Country Slovak Republic Annotation V príspevku venujeme pozornosť napätiu v spisovnom a hovorenom jazyku z hľadiska stratifikácie národného jazyka, ktorý sa prejavuje aj v oblasti vlastných mien (onymii). Tak ako je kodifikovaný (štandardizovaný) spisovný jazyk, v bežnej komunikácii existujú variety jazyka, ktoré nedodržiavajú kodifikované normy spisovného jazyka. Toto napätie medzi spisovným a hovoreným jazykom existuje aj v onymii. V minulosti venovali veľkú pozornosť neoficiálnym antroponymám V. Blanár a J. Matejčík. V. Blanár zaviedol termín živé osobné meno, resp. živá antroponymia a vytvorili systém modelovej analýzy, ktorým položili základy slovenskej socionomastiky. Napätie medzi štandardizovanou antroponymiou, ktorá sa používa v oficiálnej komunikácii a neštandardizovanou antroponymiou môžeme sledovať aj v oblasti prezývok, hypokoristických podôb rodných mien, priezvisk. Rôzne uplatňovanie týchto druhov antroponým závisí od komunikačnej situácie a sociálneho statusu komunikujúcich. Oficiálna toponymia, ktorá sa používa v mapách, úradných dokumentoch a pod. je takisto štandardizovaná a musí byť v súlade so spisovným jazykom. V bežnej komunikácii sa však používajú neštandardizované, hovorové podoby toponým. Tieto neoficiálne (živé) názvy sa uplatňujú v relatívne uzavretých sociálnych skupinách. Pozornosť budeme venovať napätiu medzi štandardizovanou a neštandardizovanou toponymiou – v urbanonymii, toponymii a v oblasti sociálnych toponým Public work category AED No. of Archival Copy 46997 Repercussion category LIASHUK, Viktoria. Slavjanskie literaturnyje jazyki v sovremennoj naučnoj paradigme. In Spisovné jazyky západných a východných Slovanov v synchrónii a diachrónii: otázky teórie : zborník vedeckých príspevkov. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019. ISBN 978-80-557-1624-4, s. 16-28.
GAŠOVÁ, Zuzana. Rozmanitosť jazykovej krajiny Bratislavy. In Od textu k prekladu 15. 2. časť. Praha : Jednota tlumočníků a překladatelů, 2021. ISBN 978-80-7374-132-7, s. 24-32.
Catal.org. BB301 - Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Database xpca - PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ References (7) - PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ 
unrecognised
Number of the records: 1