Vytlačiť
1. Napätie spisovný jazyk - hovorený jazyk v onymii
| Názov | Napätie spisovný jazyk - hovorený jazyk v onymii |
|---|---|
| Súbež.n. | The tension between standard and spoken language in onymy |
| Aut.údaje | Jaromír Krško |
| Autor | Krško Jaromír 1967- (100%) UMBFF12 - Katedra slovenského jazyka a komunikácie |
| Zdroj.dok. | Spisovné jazyky západných a východných Slovanov v synchrónii a diachrónii: otázky teórie : zborník vedeckých príspevkov. S. 29-38. - Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019 / Liashuk Viktoria 1963- ; Čižmárová Mária ; Rudenko Elena Nikolajevna |
| Poznámka | V obsahu je názov článku: Napätie medzi spisovným a hovoreným jazykom v onymii. - KRŠKO, Jaromír. Napätie spisovný jazyk - hovorený jazyk v onymii. In Slovanské spisovné jazyky v synchrónii a diachrónii: západoslovanský a východoslovanský kontext : zborník abstraktov vedeckých príspevkov. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019. ISBN 978-80-557-1542-1. ISBN (online) 978-80-557-1541-4, s. 18-19. |
| Kľúč.slová | spisovný jazyk - literary language hovorový jazyk onymia národný jazyk - national language toponomastika - toponymia - toponýmia - toponymy |
| Form.deskr. | príspevky v zborníku - proceedings papers |
| Jazyk dok. | slovenčina |
| Krajina | Slovenská republika |
| Anotácia | V príspevku venujeme pozornosť napätiu v spisovnom a hovorenom jazyku z hľadiska stratifikácie národného jazyka, ktorý sa prejavuje aj v oblasti vlastných mien (onymii). Tak ako je kodifikovaný (štandardizovaný) spisovný jazyk, v bežnej komunikácii existujú variety jazyka, ktoré nedodržiavajú kodifikované normy spisovného jazyka. Toto napätie medzi spisovným a hovoreným jazykom existuje aj v onymii. V minulosti venovali veľkú pozornosť neoficiálnym antroponymám V. Blanár a J. Matejčík. V. Blanár zaviedol termín živé osobné meno, resp. živá antroponymia a vytvorili systém modelovej analýzy, ktorým položili základy slovenskej socionomastiky. Napätie medzi štandardizovanou antroponymiou, ktorá sa používa v oficiálnej komunikácii a neštandardizovanou antroponymiou môžeme sledovať aj v oblasti prezývok, hypokoristických podôb rodných mien, priezvisk. Rôzne uplatňovanie týchto druhov antroponým závisí od komunikačnej situácie a sociálneho statusu komunikujúcich. Oficiálna toponymia, ktorá sa používa v mapách, úradných dokumentoch a pod. je takisto štandardizovaná a musí byť v súlade so spisovným jazykom. V bežnej komunikácii sa však používajú neštandardizované, hovorové podoby toponým. Tieto neoficiálne (živé) názvy sa uplatňujú v relatívne uzavretých sociálnych skupinách. Pozornosť budeme venovať napätiu medzi štandardizovanou a neštandardizovanou toponymiou – v urbanonymii, toponymii a v oblasti sociálnych toponým |
| Kategória publikačnej činnosti | AED |
| Číslo archívnej kópie | 46997 |
| Kategória ohlasu | LIASHUK, Viktoria. Slavjanskie literaturnyje jazyki v sovremennoj naučnoj paradigme. In Spisovné jazyky západných a východných Slovanov v synchrónii a diachrónii: otázky teórie : zborník vedeckých príspevkov. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2019. ISBN 978-80-557-1624-4, s. 16-28. GAŠOVÁ, Zuzana. Rozmanitosť jazykovej krajiny Bratislavy. In Od textu k prekladu 15. 2. časť. Praha : Jednota tlumočníků a překladatelů, 2021. ISBN 978-80-7374-132-7, s. 24-32. |
| Katal.org. | BB301 - Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici |
| Báza dát | xpca - PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ |
| Odkazy | (7) - PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ |