Drevený stojan polkruhového tvaru s navŕtanými otvormi slúžil na zastrkávanie lyžíc a variech. Doska s otvormi meria v najdlhšej časti 25 cm, široká je 19 cm. Na zadnej strane lyžičníka sa nachádza výrez, do ktorého je zapustená zvislá doštička s dierkou v hornej časti na zavesenie. Lyžice, varechy aj stojan sú zhotovené ručne. Lyžičník sa pripevňoval na stenu pri ohnisku alebo pri peci, kde sa varilo.

Chrbtový kôš je vyrobený z lubov, kostra je zhotovená z liesky. Jeho výška je 36 cm, šírka v chrbtovej časti 34 cm. Na chrbát sa pripevňoval pomocou ručne vyrobených textilných trakov so šírkou 8 cm. Sú zhotovené z tkaniny zdobenej vytkávaním. Podšité sú bielym plátnom. Traky sú po obidvoch stranách obháčkované pevnou priadzou. Kôš sa používal napríklad na transport potravín určených na trhový predaj, chodilo sa s ním na nákupy, prenášali sa v ňom deti a podobne.

Tradičný ženský odev z Bacúcha sa skladá z „pändľika“, „opľecka“, „brusľiaka“, „tlačienki“, zo „šati“, z „kosički“, „haraski“ a „kapki“. „Pändľik“ – spodný odev z domáceho plátna je ušitý zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor sa nazývala „stan“ a siahala po pazuchy. „Opľecko“ – košeľa z domáceho plátna sa pod hrdlom uväzovala tkanicou. Dlhé bohato vyšívané rukávy sú v dolnej časti nariasené a zakončené volánom ozdobeným háčkovanou čipkou. Kašmírová šatka trojuholníkového tvaru so strapcami sa nosila pod živôtikom a uväzovala vzadu na páse. „Brusľiak – živôtik je ušitý z brokátu. Spodná časť je po obvode olemovaná stuhou s kvetinovým vzorom. Vrchná časť okolo krku je zdobená ručne zhotovenými zúbkami. „Pľesírka“ – plisovaná sukňa je ušitá z elastického gabardénu. V prednej časti je zapínanie na patentky. V páse je po celej dĺžke všitá do obalku. Na sukňu sa uväzoval „obrušťok“, nazývaný aj „preberani ručňik“ – jednopolová plátenná zástera zdobená červenou „prietkou“ – vytkávaným vzorom. V druhej polovici 20. storočia sa zdobila výšivkou. Ženy si vlasy česali na „púťec“ – na dve polovice, ktoré z oboch strán skrúcali a prehnutím vytvorili dve „kički“ – dva rožky oviazané tkanicami a umiestnené v zátylí. Na „kički“ sa položila „kapka“ – čepiec trojuholníkového tvaru. Skladal sa z dvoch častí. Na „predňičke“ – prednej časti čepca – sa nachádzali „zúbki“ – paličkovaná čipka. ýšivku na zadnom diele nazývali „zrkadlo“. Okolo nej bola umiestnená výšivka nazývaná „esíčka“. Na rozšírenej zadnej časti boli očká, cez ktoré sa prevliekala tkanica na uväzovanie čepca. V lete a pracovný deň chodili ženy bosé, v zime nosili kapce a počas sviatočných dní si obúvali „zavijanskie“ čižmy z teľacej kože. Každá nevesta ich dostávala v deň sobáša od ženícha.

Tradičný ženský odev z Bacúcha sa skladá z „pändľika“, „opľecka“, „brusľiaka“, „tlačienki“, zo „šati“, z „kosički“, „haraski“ a „kapki“. „Pändľik“ – spodný odev z domáceho plátna je ušitý zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor sa nazývala „stan“ a siahala po pazuchy. „Opľecko“ – košeľa z domáceho plátna sa pod hrdlom uväzovala tkanicou. Dlhé bohato vyšívané rukávy sú v dolnej časti nariasené a zakončené volánom ozdobeným háčkovanou čipkou. Kašmírová šatka trojuholníkového tvaru so strapcami sa nosila pod živôtikom a uväzovala vzadu na páse. „Brusľiak – živôtik je ušitý z brokátu. Spodná časť je po obvode olemovaná stuhou s kvetinovým vzorom. Vrchná časť okolo krku je zdobená ručne zhotovenými zúbkami. „Pľesírka“ – plisovaná sukňa je ušitá z elastického gabardénu. V prednej časti je zapínanie na patentky. V páse je po celej dĺžke všitá do obalku. Na sukňu sa uväzoval „obrušťok“, nazývaný aj „preberani ručňik“ – jednopolová plátenná zástera zdobená červenou „prietkou“ – vytkávaným vzorom. V druhej polovici 20. storočia sa zdobila výšivkou. Ženy si vlasy česali na „púťec“ – na dve polovice, ktoré z oboch strán skrúcali a prehnutím vytvorili dve „kički“ – dva rožky oviazané tkanicami a umiestnené v zátylí. Na „kički“ sa položila „kapka“ – čepiec trojuholníkového tvaru. Skladal sa z dvoch častí. Na „predňičke“ – prednej časti čepca – sa nachádzali „zúbki“ – paličkovaná čipka. ýšivku na zadnom diele nazývali „zrkadlo“. Okolo nej bola umiestnená výšivka nazývaná „esíčka“. Na rozšírenej zadnej časti boli očká, cez ktoré sa prevliekala tkanica na uväzovanie čepca. V lete a pracovný deň chodili ženy bosé, v zime nosili kapce a počas sviatočných dní si obúvali „zavijanskie“ čižmy z teľacej kože. Každá nevesta ich dostávala v deň sobáša od ženícha.

Tradičný ženský odev z Bacúcha sa skladá z „pändľika“, „opľecka“, „brusľiaka“, „tlačienki“, zo „šati“, z „kosički“, „haraski“ a „kapki“. „Pändľik“ – spodný odev z domáceho plátna je ušitý zo šiestich „puol“ – dielov. Časť nadšitá od pása nahor sa nazývala „stan“ a siahala po pazuchy. „Opľecko“ – košeľa z domáceho plátna sa pod hrdlom uväzovala tkanicou. Dlhé bohato vyšívané rukávy sú v dolnej časti nariasené a zakončené volánom ozdobeným háčkovanou čipkou. Kašmírová šatka trojuholníkového tvaru so strapcami sa nosila pod živôtikom a uväzovala vzadu na páse. „Brusľiak – živôtik je ušitý z brokátu. Spodná časť je po obvode olemovaná stuhou s kvetinovým vzorom. Vrchná časť okolo krku je zdobená ručne zhotovenými zúbkami. „Pľesírka“ – plisovaná sukňa je ušitá z elastického gabardénu. V prednej časti je zapínanie na patentky. V páse je po celej dĺžke všitá do obalku. Na sukňu sa uväzoval „obrušťok“, nazývaný aj „preberani ručňik“ – jednopolová plátenná zástera zdobená červenou „prietkou“ – vytkávaným vzorom. V druhej polovici 20. storočia sa zdobila výšivkou. Ženy si vlasy česali na „púťec“ – na dve polovice, ktoré z oboch strán skrúcali a prehnutím vytvorili dve „kički“ – dva rožky oviazané tkanicami a umiestnené v zátylí. Na „kički“ sa položila „kapka“ – čepiec trojuholníkového tvaru. Skladal sa z dvoch častí. Na „predňičke“ – prednej časti čepca – sa nachádzali „zúbki“ – paličkovaná čipka. ýšivku na zadnom diele nazývali „zrkadlo“. Okolo nej bola umiestnená výšivka nazývaná „esíčka“. Na rozšírenej zadnej časti boli očká, cez ktoré sa prevliekala tkanica na uväzovanie čepca. V lete a pracovný deň chodili ženy bosé, v zime nosili kapce a počas sviatočných dní si obúvali „zavijanskie“ čižmy z teľacej kože. Každá nevesta ich dostávala v deň sobáša od ženícha.